Každú sekundu Slnko vyžiari toľko energie, že by to stačilo pokryť potreby celého sveta na viac než 1000 rokov. Aj keď sa náš región môže zdať na využívanie slnečnej energie nevhodný, solárne zariadenia tu fungujú spoľahlivo a môžu dodávať nemalé množstvo energie svojmu majiteľovi. Aj preto záujem o solárne systémy na našom trhu neutícha, práve naopak. Ak nad takouto formou investície práve uvažujete, musíte hlavne zvážiť aká je vaša spotreba teplej vody v domácnosti a aké kolektory sú vhodné práve pre vás. Povieme vám, čo by ste pred realizáciou inštalácie solárnych panelov mali vlastne zvážiť.
Správny typ aj umiestnenie
Pri inštalácii slnečných kolektorov si môžete vybrať medzi 3 typmi. Najčastejšie využívané sú ploché panely. Pozostávajú z medeného tenkého potrubia uloženého v plášti v tvare vane, ktoré chráni sklený kryt. Ich devízou je dlhšia životnosť a vyšší výkon v lete.
1 plášť kolektora konštruovaný väčšinou v podobe hliníkovej vane; 2 tepelná izolácia z minerálnej vlny; 3 zberné medené potrubie teplonosnej kvapaliny; 4 absorbér vyrobený z medeného alebo hliníkového plechu so solárnym lakom alebo selektívnou povrchovou vrstvou; 5 sklenený kryt znižuje straty tepla a zároveň umožňuje prestup slnečného žiarenia Zdroj: SIEA
Druhým typom sú trubicové panely. Sú odolnejšie voči vetru aj voči prehriatiu. „V zime sa medzi jednotlivými trubicami môže zachytávať námraza, čo znižuje ich účinnosť, v horšom prípade hrozí poškodenie“, upozorňuje Matúš Zelený z portálu Krotitelia energií.
1 sklenená trubica s vákuom; 2 tepelná trubica „Heat Pipe“; 3 absorbér; 4 výmenník tepla (kondenzátor); 5 zberná medená rúrka teplonosnej kvapaliny; 6 tepelná izolácia Zdroj: SIEA
Tretím typom sú vákuové panely. Tie sú účinnejšie najmä v oblastiach s nižším podielom slnečného svitu. Avšak to, ako veľmi dokážete využívať slnečnú energiu, závisí nielen od typu panelu, ale aj od polohy samotného kolektora. „Najpriaznivejšia je orientácia na južnú, prípadne juhovýchodnú svetovú stranu a sklon približne 45°“, hovorí o správnom nastavení kolektorov Matúš Zelený.
Hodnotu globálneho slnečného žiarenia vo vašej lokalite si môžete vyrátať na stránke http://re.jrc.ec.europa.eu/pvgis/ .
Ohrejú vodu a zabezpečia teplo
Vo všeobecnosti platí, že pre troj- až štvorčlennú domácnosť vám kolektor o výmere 6m2 pokryje 300-litrový zásobník vody. Ohrev vody pre bazén si však radšej vypočítajte samostatne.
Orientačné údaje pre rozhodovanie o dimenzovaní solárneho systému na ohrev teplej vody:
Osoby |
Kolektor v m² |
Zásobník v litroch |
2 – 3 |
3 – 4 |
200 |
3 – 4 |
5 – 6 |
300 |
4 – 5 |
6 – 7 |
400 |
Solárnym zariadením sa nedá zabezpečiť 100% pokrytie energetických potrieb rodinného domu na jeho vykurovanie. Potrebná plocha kolektorov je však aj tak podstatne väčšia ako iba pri príprave teplej vody. Aj pri vykurovaní však dokážete vďaka kolektorom ušetriť. Za ideálnych podmienok (izolácia objektu, nízkoteplotný vykurovací systém) dokážu zabezpečiť 15-30% ročnej potreby tepla.
Vysoká úspora a dlhá životnosť
V priemere od 2000 do 4000 eur . Až toľko môžete ušetriť, ak sa rozhodnete pre inštaláciu systému a jednotlivých komponentov. Pokiaľ vlastníte veľký dom, môže to byť ešte viac. Za zmienku stojí aj samotná životnosť solárnych kolektorov. V závislosti od výrobcu a kvality panelu je to 25-30 rokov. Pričom návratnosť investície do komplexného solárneho systému je na úrovni 7-13 rokov pri využívaní elektrického vykurovania a 13 – 20 rokov ak používate plyn. Netreba však zabudnúť, že ceny plynu a elektriny môžu v najbližších rokoch aj výrazne vzrásť.
Ako zistiť, či sa inštalácia systému oplatí
Na trhu je široká škála solárnych systémov v rôznych cenách a kvalite. Pri rozhodovaní o kúpe a výpočte návratnosti tepelného solárneho systému je nevyhnutné zohľadniť najmä:
1. životnosť solárneho systému, ktorá sa pri materiáloch používaných v súčasnosti zvyčajne pohybuje v rozmedzí 25 – 30 rokov,
2. obstarávacie náklady celého solárneho systému vrátane inštalácie – závisia od konkrétnej situácie (počet a umiestnenie kolektorov, objem zásobníka, dĺžka pripojovacích potrubí a pod.), bežne sa pohybujú od 2000 € do 4000 €, prípadne aj viac,
3. prevádzkové náklady sú minimálne, zahŕňajú spotrebu elektriny na pohon obehového čerpadla s výkonom 25 – 40 W cca 6 €/rok a výmenu teplonosnej kvapaliny raz za 6 – 10 rokov v sume cca 100 €,
4. možnosť využiť dotácie z Programu vyššieho využitia biomasy a slnečnej energie v domácnostiach,
5. výšku úspor nákladov na energiu, ktorá závisí napríklad od ročnej produkcie tepla dosiahnutej využívaním solárneho systému, od cien energie pri doterajšom spôsobe výroby tepla a v neposlednom rade aj od spotreby vody, prípadne tepla konkrétnej domácnosti.
Zdroj: SIEA