Jednoduché označenie nehnuteľnosti energetickým certifikátom A až G má vlastníkom poskytnúť pohľad na ich nehnuteľnosť z hľadiska úspory budúcich nákladov. Medzi jednotlivými kategóriami sú značné rozdiely. Najviac ušetria vlastníci nehnuteľností zaradených v energetickej triede A. Na Slovensku sa však pri kúpe nehnuteľnosti na tieto certifikáty až tak neprihliada.
Potrebný energetický certifikát
Podľa zákona o energetickej hospodárnosti budov č. 555/2005, ktorý na Slovensku platí od roku 2008, energetický certifikát potrebuje každá novostavba, rekonštruovaná budova i nehnuteľnosť na predaj či prenájom.
Pri rozhodovaní o kúpe nehnuteľnosti by totiž budúci majitelia mali prihliadať aj na jej spotrebu energie. To, či je rodinný alebo bytový dom zateplený, či používa alternatívne zdroje energií, či ako má riešené vykurovanie, by malo rozhodovať. Inak sa môže stať, že nehnuteľnosť bude potrebovať i ďalšie finančné zdroje za rôzne úpravy či opravy jej nevyhovujúceho stavu.
Opravy finančne náročné
Opravovať staršie nehnuteľnosti nebýva jednoduché. V prípade rodinných domov sa často musí počítať s opravou a zateplením strechy, výmenou okien a kontrolou elektrických, plynových zariadení a rozvodov, prípadne zmenou zdroja vykurovania. Bytový dom si v rámci komplexnej obnovy žiada nielen zlepšenie tepelno-izolačných vlastností stavebných konštrukcií, odstránenie systémových porúch a statických nedostatkov, výmenu výplňových konštrukcií, ale aj vyregulovanie vykurovacej sústavy, zdrojov vykurovania alebo revíziu či výmenu výťahov.
Efektívnejšie novostavby
Na druhej strane pri novostavbách je dosiahnutie nízkoenergetického štandardu jednoduchšie. Vlastník si už pri projekte môže zvoliť kvalitné okná, vhodné zatepľovacie materiály, zdroje energie i systém vykurovania tak, aby spĺňal stanovené kritériá. Niektorí vlastníci si dokonca vedia takto zvoliť a vybudovať nehnuteľnosť, ktorá spĺňa požiadavky pre energeticky pasívne domy, čiže v triede A. Investície môžu byť pritom iba o cca 15 % vyššie ako pri bežných stavbách.
Cena za energetický certifikát pre rodinný dom sa v závislosti od jeho veľkosti pohybuje od 100 do 160 eur, pri bytových domoch do celkovej podlahovej plochy 8000 m2 sa pohybuje od 120 do 380 eur.
Zbytočnosť či nevyhnutnosť?
Mnoho vlastníkov nehnuteľností však toto osvedčenie nepovažuje za nevyhnutnosť, no zbytočnosť a formalitu. Energetická trieda rodinného alebo bytového domu im totiž momentálne hodnotu nehnuteľnosti výrazne nezvyšuje. Preto sa snažia ušetriť aspoň na poplatkoch za toto potvrdenie, obracajú sa na energetických audítorov s nízkymi cenami , ktorí si danú nehnuteľnosť ani neprídu pozrieť.
Podľa realitných maklérov, pre klientov, hľadajúcich bývanie, je rozhodujúcou poloha a cena nehnuteľnosti. Čoraz častejšie sa niektorí z nich začínajú zaujímať aj o spotrebu energie, teda účty za energie, či bola budova zateplená, vymenené okná a podobne, a to je dobrá správa.
Môžete ušetriť stovky eur
Vlastníci by preto túto povinnosť nemali brať na ľahkú váhu. Úspora za účty, ktorú dosiahnu, nemusí byť zanedbateľná. Známy slovenský výrobca tepelno-izolačných materiálov Knauf Insulation napríklad v minulom roku uskutočnil experiment na reálnych domoch. Úspora nákladov rodinného domu zaradenému do energetickej triedy A oproti rovnakému v triede F za 5 mesiacov vykurovacieho obdobia predstavovala dokonca 46 %, a teda 376 eur v nákladoch za účty za vykurovanie. A to už nie je maličkosť. Preto odporúčame, ak si pri kúpe domu či bytu budúci vlastníci nepozrú certifikát, mali by si vyžiadať aspoň účty za vykurovanie za poslednú sezónu, ktoré napovedia, koľko tepla nehnuteľnosť reálne minie.