Preč s vlhkosťou v dome! - Krotitelia energií

O vlhkosti a teplote v našich domovoch už vzniklo toľko článkov, že si fakt môžeme vyberať. No napriek tomu si veľa ľudí stále nevie poradiť s vlhkosťou a teplotou vo svojom príbytku. Bojujú s neustálym pocitom chladu , vysokou vlhkosťou, plesňami, vírusmi, alergiami a inými problémami. Ideálna vlhkosť v domácnosti by sa mala pohybovať medzi 50-60% a teplota od 18°C do 22°C. Pri týchto parametroch sa nám doma lepšie dýcha, nemala by nás bolieť hlava a čo je najdôležitejšie tieto hodnoty sú priam nevhodné na prežitie pre vírusy a plesne. Následne nemusíte bojovať s odstraňovaním vlhkosti vo Vašich domácnostiach. Tak poďme teda ešte raz k tým základným a zároveň zásadným pojmom.

S teplom rastie aj vlhkosť

Prvým a základným pravidlom je : teplý vzduch lepšie nasáva vlhkosť. Čím chladnejší vzduch tým menej vody nasaje. Samozrejme množstvo nasatej vody má svoje maximum. To maximum je pri rôznej teplote však rôzne. Napríklad pri teplote 30°C vzduch dokáže nasať až 30gr vody na 1m³ vzduchu. Pritom pri teplote 1°C je to len 5gr na 1m³.

Samozrejme vzduch nasaje toľko vody, koľko vodnej pary je dostupnej. Nie je nevyhnutné aby pri 30°C teplote nasal 30gr na m³ (to je maximum čo dokáže). Pomer množstva vody, ktorú nasal oproti tomu koľko maximálne dokáže nasať sa volá relatívna vlhkosť. 100% relatívna vlhkosť znamená, že vzduch nasal už maximálne množstvo vody, ktoré pri danej teplote dokáže.

To, čo má najväčší vplyv na tvorbu plesní sa volá rosný bod. Rosný bod je vlastne teplota kondenzácie vodnej pary. Ak sa pri konštantnej vlhkosti vzduch ochladzuje, relatívna vlhkosť časom dosiahne 100%. Ak sa vzduch ochladzuje ďalej, vodná para začne kondenzovať a vytvárať mokré plochy na chladnejších miestach. Rosným bodom je teda teplota kedy je relatívna vlhkosť 100% a s ďalším ochladzovaním sa začína kondenzovať.

Prečo mokré plochy v rohoch a pod oknami?

Uvedieme si príklad. Pri teplote v miestnosti 25°C a relatívnej vlhkosti 60% má rosný bod hodnotu 16,7°C. V praxi to znamená, že na všetkom v miestnosti, čo bude mať teplotu nižšiu ako 16,7°C sa bude pri tejto teplote a vlhkosti zrážať voda. Najčastejšie ide o body kde je najväčší únik tepla. A to sú väčšinou rohy miestností, rámy okien, sklá, priestory okolo parapety , zle utesnené miesta a podobne.

Riešenie?

Dôvodov prečo voda kondenzuje, ale môže byť viac. Najčastejším je nedostatočné vetranie. Vetrať by sa malo pravidelne a nárazovo. Tu robí veľké množstvo ľudí zásadnú chybu. V domnení, že im bude teplejšie, alebo aj z ekonomických dôvodov svoju domácnosť v zime nevetrajú a ak, tak iba minimáne. Miestnosti naopak prekurujú mysliac si, že takto pleseň „vysušia“. Problémom je, že ako sme už spomínali teplý vzduch nasaje oveľa viac vody ako chladný, takže platí: čím vyššia teplota tým väčšie množstvo vody. Vzduch v takejto miestnosti sa nehýbe, je ťažký, vlhký a vydýchaný, radiátor už nehreje a my máme dokonca pocit chladu, bolí nás hlava a mokré miesta na stenách sa zväčšujú.

Vetrať, vetrať a ešte raz vetrať!

Vetranie by sme mali vo vlhkých miestnostiach praktizovať bez ohľadu na ročné obdobie aspoň 3x do dňa úplne otvoreným oknom.V závislosti od vonkajšej teploty by vetranie malo trvať od 5 do 15 min. Čím vlhkejšia miestnosť, tým častejšie by ste mali otvárať okná. Ventilačné vetranie je vhodnejšie cez leto, v zime narobí viac škody ako osohu. Odporúča sa zakúpiť si teplomer s vlhkomerom, ideálne aj so snímačom CO2. Vďaka nemu budete môcť sledovať teplotu, vlhkosť a vplyv vetrania na hladiny CO2 a vlhkosti a naučíte sa správne vetrať. Budete mať otvorené okno kým v miestnosti hladina CO2 neklesne pod 1000 PPM, potom zavriete. Spočiatku bude CO2 jediný parameter, ktorý budete sledovať. Pravidelným vetraním a znížením hodnoty CO2 vám zaručene začne klesať aj vlhkosť. Samozrejme je to proces a bude si to vyžadovať čas, no mierne zlepšenie by ste mali badať už po pár dňoch. Samozrejmosťou by malo byť nárazové vetranie po, alebo aj počas varenia, po sprchovaní (aj otvorené dvere v kúpeľni pomôžu ak nemáte okno). Ráno po prebudení by ste mali dôkladne vyvetrať spálňu a ideálne je prevetrať ju aj pol hodinu pred spaním.

Ako vetranie pomôže?

Jendoducho. Predstavme si , že máme v miestnosti 25°C a 70% vlhkosť. Von je 10°C. Vieme , že chladnejší vzduch nasaje menej vody a tak ak „vyberieme“ teplý vodou nasatý vzduch a nahradíme ho chladným menej nasatým vzduchom, ten sa začne ohrievať. (od stien, radiátora atď…) A kým pred vetraním mal vzduch 25°C a vlhkosť 70% obratom bude mať rovnakých 25°C, ale vlhkosť povedzme 60%. Samozrejme vodou napité sú aj steny, takže ohriaty vzduch opäť nasaje maximum vody. To by mal byť čas na ďalšie vyvetranie. Postupne takto zo stien dostaneme prebytočnú vlhkosť a miestnosť sa vysuší. V miestnostiach s vysokou vlhkosťou a slabým odvetrávaním nesušíme prádlo (ak nemusíme). Nezakrývame radiátory, plesne postriekame a prebytočnú vodu z rámov okien pravidelne utierame. Po čiastočnom usušení sa odporúča mierne zníženie izbovej teploty. V letných mesiacoch je účinnou formou vysušovania aj prievan. Napríklad v čase našej neprítomnosti otvoríme okno na štrbinové či mikrovetranie. Pre lepšie prúdenie vzduchu sa odporúča odtiahnuť nábytok od stien a v miestnosti so slabým prúdením vzduchu sa nebojte použiť ventilátor.

Ak vetranie nepomáha

V prípade veľmi vlhkých priestorov môžeme využiť odvlhčovače vzduchu. Samozrejme platí, že tie profesionálnejšie sú efektívnejšie, ale občas stačia aj tie z drogérie. Ak ani to nepomáha, je dobré pouvažovať nad oslovením odborníkov. Napríklad vďaka termokamere môžete zistiť kde máte tepelné straty a či vám nevzniká tzv. tepelný most, alebo nemáte inú konštrukčnú vadu budovy. Ak vetranie z nejakého dôvodu nie je možné, alebo vás jednoducho obťažuje, existujú riešenia na prevetrávanie miestností bez nutnosti otvoriť okno (tzv. riadené vetranie- ideálne s rekuperáciou). Existujú rôzne centrálne jednotky pre odvetranie celého domu, ale aj lokálne na odvetranie jednotlivých problémových miestností. Rekuperácie sú dnes dokonca už aj na solárny pohon. Možností je veľa, ale treba počítať s investíciou a zásahom do obvodového plášťa budovy.

Či už máte doma vlhko alebo naopak sucho, venujte tejto téme potrebnú pozornosť. Aj keď to občas nie je vidieť, vlhkosť v domácnosti má zásadný vplyv na naše zdravie.

Facebook komentáre