Náklad na teplo, ktorý sa medzi obyvateľov domu rozpočítava, býva významnou položkou v ročnom vyúčtovaní. Po 31. decembri začína nové zúčtovacie obdobie, dovtedy môžete spôsob rozpočítavania spotrebovaného tepla zmeniť na domovej schôdzi.
Náklady na prípravu teplej úžitkovej vody v bytovom dome sa rozdeľujú na základnú (ďalej ako ZZ) a spotrebnú zložku (ďalej ako SZ). Základná zložka sa rozpočítava medzi konečných spotrebiteľov rovnakým dielom na každý byt a nebytový priestor, spotrebná zložka sa vypočíta na základe reálnej spotreby konečného spotrebiteľa, získa sa z údaju na pomerovom rozdeľovači alebo merači tepla. Pomer, podľa ktorého sa platby účtujú, máte vo svojom spoločenstve schválený. Ak však máte pocit, že kúrite a platíte priveľa alebo vykurujete vedľajšie byty, ktoré teplom šetria, môžete na domovej schôdzi navrhnúť zmenu. Od 1.1.2017 je účinná vyhláška MH SR č.240/2016 Z.z., ktorá určuje aj pomer základnej a spotrebnej zložky. Presnejšie, odporúča pomer 60 % ZZ a 40 % SZ, pokiaľ sa vlastníci nedohodnú inak. „Nastavenie pomeru ZZ a SZ, ktorú odporúča vyhláška, sa opiera o skúsenosti z praxe a niekoľkoročnej diskusie odbornej verejnosti. Vlastníci majú možnosť rozpočítať náklady na teplo aj v inom pomere, mali by ho však dôkladne zvážiť s ohľadom na špecifiká bytového domu a spotrebiteľské správanie jeho obyvateľov,“ uviedla Jana Machková, riaditeľka a konateľka so spoločnosti ista Slovakia, ktorá ponúka služby správcom budov. Komu takýto pomer najviac prospeje?
Kto sa môže tešiť na nižšie náklady?
Ak ste doteraz v bytovom dome mali schválenú základnú zložku nižšiu ako 60 % a vykurujete strednou alebo vyššou intenzitou, mohla by vás táto možnosť zmeny zaujímať. V bytoch, ktoré ich užívatelia vykurujú strednou intenzitou, teplom neplytvajú, ale nenechajú sa vykurovať ani od svojich susedov, totiž zvýšenie ZZ na 60 % ovplyvní minimálne, prípadne sa im náklady na vykurovanie znížia. Naopak v bytoch, ktoré sú nevykurované (napr. neobývané byty), alebo odoberajú teplo od susedov, majú teda podľa údaja na merači tepla hodnotu blízku nule, sa náklad na teplo zvýši.
U bytov s vyššou intenzitou kúrenia sa časť nákladov rozdelí aj medzi nevykurované byty, ktoré odoberajú teplo od susedov cez konštrukciu domu a zároveň ich ochladzujú. Práve byty, ktorých susedia na teple extrémne šetria sú znevýhodnené, nakoľko na dosiahnutie tepelnej pohody spotrebujú viac energie.
Špecifickou skupinou sú byty, kde užívateľ teplom plytvá. Neprimerané vetranie, nekontrolovaný únik tepla a prekurovanie priestorov zvyšuje celkové náklady za spotrebované teplo bytového domu.
Kontrola nad ročným vyúčtovaním. Spotrebu priebežne sledujte a regulujte!
Najnovšie elektronické pomerové rozdeľovače tepla sú vybavené displejom, na ktorom si užívateľ môže kontrolovať svoju aktuálnu spotrebu. Komfortnejším spôsobom je sledovanie spotreby tepla cez internetový portál, kde sa aktualizujú denné údaje o nameraných hodnotách, ktoré je možné porovnávať s predošlými obdobiami. Na základe priebežných informácií o spotrebe dokáže užívateľ bytu lepšie regulovať svoje spotrebiteľské správanie a ušetriť. Regulácia teploty v jednotlivých miestnostiach podľa ich využitia a udržiavanie primeranej teploty v byte pomocou termostatických hlavíc na radiátoroch je základom k udržaniu kontroly nad ročným vyúčtovaním.
„Podľa nášho interného prieskumu Slováci vykurujú svoje domácnosti bežne na 22 až 24 stupňov, pričom odporúčaná teplota v obytných priestoroch je 20 stupňov Celzia. V západnej Európe užívatelia bytov a domov často aj tých optimálnych 20 stupňov znižujú. Motiváciou sú nielen úspory na energiách, ale aj zodpovednejší prístup k cenným zdrojom a k životnému prostrediu“, dodáva Jana Machková.