Mýty o zateplení fasády bytových domov

Čo neviete o zateplení fasády

Bytové domy sa na Slovensku zatepľujú už takmer 20 rokov. Viac ako polovica z nich však na svoju obnovu ešte stále čaká. Vlastníci bytov s celkovou obnovou váhajú nielen z finančných dôvodov, ale aj kvôli rôznym neovereným informáciám, ktoré sa medzi laickou verejnosťou šíria. Vybrali sme pre vás 7 „zaručených“ argumentov o zateplení, ktoré sa najčastejšie objavujú na sociálnych sieťach a diskusných fórach.

Zateplenie fasády je neúčinné – stačí vymeniť okná a zatepliť strechu.

Nahor sa šíri teplý vzduch, teplo sa však šíri aj sálaním a to na všetky strany. Zateplenie domu má byť preto komplexné. Po zateplení strechy a výmene okien ostane práve obvodová stena najchladnejšou plochou v interiéri a najslabším článkom „obálky“ sa stanú špáry spojov tehál, betónové stužujúce vence a nadokenné preklady, ktoré predstavujú tepelné mosty. Keďže už vlhkosť z domu nemôže unikať cez škáry v oknách, zráža sa na chladných častiach stien a vznikajú plesne. Pri zateplení fasády nejde len o úspory energie, ale aj o tepelný komfort. Rozdiel teploty vnútorného vzduchu a povrchu stien väčší ako 3 °C vedie k tepelnej nepohode užívateľov – platí to v zime aj v lete.

Stačí 5 cm tepelnej izolácie a je to v pohode.

To, že platná slovenská norma dnes odporúča na všetky typy múrov viac ako 15 cm tepelnej izolácie, má svoje dôvody. Nižšia hrúbka by možno postačovala, keby na fasáde neboli kritické miesta, kde sa tvoria tepelné mosty – špáry spojov tehál, betónové stužujúce vence a nadokenné preklady. Práve na nich sa často zráža vlhkosť , ktorá má za následok vznik plesní. Na fasáde však nemôžu byť „schody“ a tak je potrebné používať vyššiu hrúbku na celú obvodovú stenu. Podľa odborných výpočtov pri náraste hrúbky z 5 cm na 15 cm sa zvýšia náklady na zateplenie asi o 10 %, ale taktiež sa zvýši úspora energie. Pri hrúbke nad 10 cm získa majiteľ nielen úsporu tepla, ale aj komfortnú teplotu v interiéri, čo je dnes prvoradé. Aktuálne požiadavky sú na nákladovo optimálnej úrovni a ak ich nerešpektujeme, ochudobňujeme o tepelný komfort seba i svoju rodinu a naďalej platíme zbytočne veľa za kúrenie. Okrem hrúbky je dôležitý aj súčiniteľ tepelnej vodivosti lambda, ktorý vypovedá o schopnosti tepelnej izolácie zabrániť úniku tepla.

Dnes sa klíma otepľuje, zimy sú stále miernejšie, netreba nám žiadne zateplenie.

Klimatické podmienky sa v posledných rokoch skutočne menia, popri miernych zimách však obyvateľov Slovenska prekvapujú aj prudké horúčavy. Pre spomalenie prehrievania by mali mať stavebné materiály schopnosť absorbovať do seba čo najviac tepla a čo najdlhšie ho zadržať, teda zabrániť jeho prestupu do interiéru. V tomto smere majú sú izolácie na báze minerálnej vlny vhodným riešením, vďaka svojej vyššej plošnej hmotnosti a mernej tepelnej kapacite. Zateplenie tak chráni aj pred horúčavou, ušetrí aj elektrickú energiu, ktorú spotrebuje klimatizačná jednotka na ochladenie interiéru. Samozrejme, netreba zabúdať na vhodné vonkajšie tienenie okien a správne vetranie – nevpustiť horúci vzduch počas dňa dovnútra.

Zatepľovanie je nezdravé, dom nedýcha a vznikajú plesne.

K plesniam vedie len nekvalitné zateplenie a nesprávne vetranie domu, nie zateplenie samotné. Ak chcete mať istotu, že vaše zateplenie bude ekologické a prievzdušné, zvoľte si tepelnú izoláciu z minerálnej vlny. Je vyrobená z prírodných materiálov, izoluje hluk, má vysokú prievzdušnosť. Ak chcete, aby vaša fasáda dýchala, nezabudnite použiť odskúšané príslušenstvo na zateplenie a predovšetkým finálnu povrchovú úpravu, ktorá je na silikónove resp. silikátovej báze.

Keď sa fasáda zateplí tepelnou izoláciou s vysokou hrúbkou, trpí tým statika domu.

Hrúbka zateplenia musí rešpektovať statické vlastnosti domu. Staršie domy však majú v statike veľkú rezervu a aplikácia tepelnej izolácie ju nenaruší, ak dom nemá statické poruchy. Ak ich má, je nebezpečný pre svojich obyvateľov aj bez zateplenia. Navyše, predsadené a prevetrávané fasády umožňujú aplikovať väčšie hrúbky aj na staticky menej odolné stavby.

V susednom dome zateplili a preddavky za teplo sa im neznížili.

Výpočet preddavkov na teplo ovplyvňuje viac faktorov. Pravidlá stanovuje správca domu alebo spoločenstvo vlastníkov bytov a musí ich schváliť najmenej nadpolovičná väčšina obyvateľov domu na príslušnej schôdzi. Aké sú skutočné náklady na teplo, ako je nastavený vykurovací systém, prípadne na aké účely sa preplatky využívajú, vám môže odpovedať osoba zodpovedná za hospodárenie správy domu.

Všetky normy a predpisy sú len „diktát“ Európskej únie.

Pri domoch sa majitelia zvyknú sťažovať na „diktát“ európskych noriem. Keď to však porovnáme so sférou automobilov, zákazník vždy zvažuje aj spotrebu auta, pozerá sa teda na prevádzkové náklady, ktoré bude znášať počas celej doby jazdenia na ňom. Prečo sa pri budovách pozeráme iba na cenovku? Dnešné autá majú dvojnásobný výkon a takmer polovičnú spotrebu, z čoho máme ako motoristi všetci výhody. Je to však výsledok tlaku, ktorý na automobilky vytvorili európske normy a predpisy o emisiách CO2.

Facebook komentáre